Spomienka na darček Igora Nováka kolíske futbalu V srdci Šariša vychovali veľa chlapcov pre špičkový futbal. A tak ani neprekvapilo, že tam vyrástol aj Igor Novák, ktorému po matke prúdila v žilách gruzínska krv. Stredopoliar s technickým a tvorivým umom sa stal šesťnásobným čs. reprezentantom a po Lacovi Pavlovičovi druhým najúspešnejším rýdzo prešovským hráčom histórie. Zaujímavé je, že na Igorovom raste sa zo začiatku najviac podieľala bratská dvojica Karelovcov. V doraste ho formoval mladší Janko, ligový debut mu dožičil starší Jožko v ročníku 1969/70, v ktorom sa Tatran po niekoľkoročnej odmlke vrátil medzi elitu. Vtedy sa začal formovať silný tím, ktorý o štyri sezóny neskôr pod taktovkou Milana Moravca vystúpil na druhý stupienok, keď majster Trnava mal iba o bod viac. Tréner chválil svojich zverencov na každom kroku. Na jednu z jeho viet sa však nedá zabudnúť. "V mužstve mám Bubenka, Komanického, ale i Nováka. Sú svedomití ako Japonci, ktorí sú výborní futbalisti, obehajú všetko a oberajú súperov o body." Žiaril proti Anglicku V tom čase režisér hry Igor Novák hral skvele. V roku 1972 v ankete Futbalista roka bol tretí. Preto už pred vyhlásením jej výsledkov zažil 30. augusta krst v čs. drese v Prahe proti Holandsku (1:2). Hoci sa na ihrisku objavil až po prestávke, zažil nevšedný zápis, veď hral proti viacerým hráčom Ajaxu Amsterdam, ktorí v máji po víťazstve 2:0 nad Interom Miláno vyhrali PEM. A stretnúť sa zoči-voči s hviezdami typu Hulshoff, Krol, Neeskens, či Cruyff malo dvojnásobnú príchuť. Hoci tlač spievala o technických kúskoch Johanna Cruyffa, nezabudla napísať, že Novákov príchod po prestávke bol pre kolektív osožný. Hral potom v Bydhošti proti Poľsku, zažil v Bratislave prehru 1:3 s NDR. Podľa mienky odborníkov podal najhodnotnejší výkon 27. mája 1973 v Prahe na Letnej proti Anglicku. Noviny písali, že ČSSR hrala konečne futbal. Pod toto konštatovanie sa najviditeľnejšie podpísal Igor Novák. Jeho gól mal na druhý deň veľkú publicitu. Angličanov zachránil od prehry v 89. minúte Clarke, keď kruto utrhol sladký plod, ktorý nám zrel dlhé roky. Prekvapenému Igorovi jeho gól premietol z videa aj zať z kolísky futbalu, pritom on sám ho nemal! "V Anglicku ho dlho v televízii opakovali," dodal Igor. O skvelú hru v čs. vydaní sa bez striedania zaslúžili: Viktor Pivarník, Ľ. Zlocha, Samek, Hagara Bičovský, Kuna, Igor Novák B. Veselý, Nehoda, Stratil. Znie to na neuverenie, ale prvého víťazstva v áčku sa dočkal prešovský tvorca hry až o desať dní neskôr, keď naši v tom istom pražskom prostredí zdolali v kvalifikácii MS´74 Dánsko 6:0. Ešte raz nastúpil v A-tíme 13. apríla 1974 v Plovdive, kde ČSSR vyhrala nad Bulharskom 1:0. V I. lige sa však Prešovu na jar nedarilo a zostúpil. V II. lige hral tri roky, čím aj on zmizol z oči trénera V. Ježka, takže počet jeho zápasov v čs. drese sa zastavil na čísle šesť. Až neskôr si na neho spomenul tréner olympijského tímu F. Havránek. Hoci prispel k postupu na OH, do Moskvy letenku dostali iní. Po jari 1979 Prešov znovu zostúpil, a tak sa Igor v ročníku 1979/80 objavil v Prahe. S Bohemiansom pod taktovkou Tomáša Pospíchala obsadil bronzový stupienok. Bola to jeho posledná sezóna na vrcholnej scéne, na ktorú nastúpil 170-krát a napol siete súperov 25 gólmi. Úspechy na lavičke V roku 1980 sa rozhodol Igor zavesiť kopačky na klinec. Mal 32 rokov, ale nechcel žiť iba zo spomienok. Po päťročnom trénerskom pôsobení v Giraltovciach a neskôr v Bardejove sa vrátil v roku 1987 do Tatrana, kde sa venoval mladi. A za dobrú prácu a trpezlivosť sa dočkal aj odmeny. V roku 1992 sa stal so staršími dorastencami majstrom Slovenska, čím zúročil úsilie všetkých tých trénerov, čo sa v klube piplali s mlaďou. Igor teda od futbalu nielen bral, ale mu aj dal. Z kádra šampióna sa na vrcholnej scéne objavili Gerich, Kocúrek, A. Rusnák, Kentoš, I. Novák ml., J. Lukáč, M. Lukáč, Leško a ďalší. Najväčší úspech medzi seniormi dosiahol v ročníku 1994/95, keď sa s Tatranom prebojoval do 2. kola PVP, čo sa dovtedy v novovekej slovenskej histórii nikomu inému nepodarilo. Trénoval doma i vonku, no začalo sa šuškať, že zdravie mu prestáva slúžiť. Žiaľ, 13. novembra 2006 prehral v prešovskej nemocnici boj s ťažkou chorobou. Tento pán futbalista, ktorý dnes by mal 60 rokov, by mal stále čo hráčom dať i povedať. Zdroj: Korzár, 10.04.2008