Kapitán zase skóroval, ale tentoraz do vlastnej siete... Futbalová šťastne býva vrtkavá. O tom svoje dobre vie aj kapitán prešovského 1. FC Tatran Marek Andraščík. V prvom kole sa naňho nalepila v tom dobrom zmysle slova. Práve zásluhou jeho presnej strely Prešov zachránil bod so Šaľou. Túto sobotu sa naňho ale vykašľala. Tri minúty pred prestávkou práve od Andraščíkovho tela sa lopta odrazila za chrbát bezmocného brankára Buchtu. Ten nám pred zápasom tvrdil, že hlúpych gólov bolo už dosť a napokon ho dostal od vlastného kapitána... Ten zase avizoval, že po neúspešných výsledkoch v minulej sezóne, budú tentoraz v Prešove plakať futbalisti Lučenca. Skutočnosť bola taká, že v sobotu sa slzy do očí tisli bojovníkovi na pohľadanie, Marekovi Andraščíkovi. "Bojovali sme všetci. Nedali sme góly a kruto za to pykali. S tým plačom som to myslel pred zápasom dobre. Aj takýmto spôsobom som sa snažil vyburcovať atmosféru v náš prospech. Vyslať súperovi signál, že pánmi na ihrisku budeme my. Aj sme nimi skutočne boli. Ale musím zopakovať, iba po šestnástku hostí. Vo finálnej fáze zlyhávame. Chýba nám ten povestný krôčik. Ale určite aj viac vervy a zdravej drzosti v tomto priestore ihriska. Lučenec tuším len raz nebezpečnejšie vystrelil. Sieť nerozvlnil a predsa vyhral. Nie je to smola? Či to, že s dvomi gólmi som neslávne najlepším strelcom mužstva...?" Zdroj: Korzár