Spôsob osláv gólov prišiel do Prešova pred 40. rokmi z Brazílie Pavlovičov kotúľ Futbaloví kanonieri prejavujú svoju radosť z gólov rôznymi spôsobmi - od poriadneho výskoku až po rituálne tance. Pred štyridsiatimi rokmi Československo importovalo priamo z kolísky futbalu vtedajší najnovší spôsob osláv gólov - kotúľ. V prvoligovej kronike prešovského Tatrana v roku 1956 sú najvýraznejšie zapísané dve udalosti. Tou prvou bolo 3. júna východoslovenské derby medzi Tatranom Prešov a Spartakom Košice (4:0). Fanúšikov potešil výsledok, ale funkcionári i hráči popri ňom mali radosť z toho, že zápasom slávnostne otvorili zrenovovaný štadión (prvých osem stretnutí musel preto Tatran odohrať na súperových ihriskách). Druhým pamätným zápasom pre domácich a aj československých futbalových fanúšikov bol augustový duel Tatrana s Baníkom Ostrava. Zelenobielym sa na trávniku nedarilo, po prvom polčase prehrávali už 1:4. Aj z toho dôvodu, že na ihrisku absentoval vychýrený kanonier Ladislav Pavlovič (po dvoch rokoch strávených vo vojenskej rovnošate v ČH Bratislava sa práve pred začiatkom sezóny v roku 1956 vrátil do svojho materského oddielu). Prešovčanom pomohlo aj šťastie, lebo ich najlepší strelec pri návrate z pamätného zájazdu československej reprezentácie do južnej Ameriky stihol ešte nastúpiť do druhého polčasu a svojím hetrikom vyrovnal stav prvoligového duelu na 4:4. Ladislav Pavlovič si na zájazde po južnej Amerike všimol v kolíske futbalu - v Brazílii, že strelci po góle urobia od radosti kotúľ. V zápase s Ostravou to prvýkrát v československej premiére skúsil aj on. Prešovské pravé krídlo potvrdilo trikrát svoju povesť kanoniera a hetrik teda mal aj jeho kotúľ. Od Ladislava Pavloviča potom rýchlo prevzali takýto spôsob oslavy gólovej radosti aj ostatní strelci na československých futbalových ihriskách. Už len doplňme, že v uvedenej sezóne Tatran medzi dvanástimi účastníkmi prvej československej ligy skončil na ôsmom mieste a z 32 gólov zelenobielych Ladislav Pavlovič vsietil 13. Zdroj: Prešovský večerník, 04.08.2006