Tatranci jubilovali i oslavovali Štadiónu Tatrana Prešov dominovali v stredu slávne osobnosti futbalovej minulosti. V rámci osláv 110. výročia založenia organizovaného futbalu v Prešove a do tohto rámca zapadajúceho postupu do najvyššej slovenskej súťaže, zavítalo do šarišskej metropoly mužstvo pod hlavičkou Výber Prahy. Po predzápasoch, ktoré obstarali futbalové nádeje zelenobielych, vybehli na trávnik internacionáli Tatrana Prešov a pražský výber. Šéf tímu Výberu Prahy, tréner a hráč v jednej osobe, majster Európy 1976 z Belehradu, hráč Spartaka Trnava a Bohemiansu Praha, šesťdesiatjedenročný Karol Dobiáš priviedol hráčov zvučných mien. V bráne stál Karol Steiner (Bohemnians), v poli hrali Josef Vojta, Jan Berger (Sparta), František Veselý, Peter Herda, Jiří Jeslínek, Miroslav Příložný (všetci Slavia), Miroslav Němec, František Jakubec, Tibor Mičinec, Miroslav Valent, Zdeněk Prokeš (všetci Bohemians), František Štambacher (Dukla). Nepodstatný rezultát Tréner tímu Združenia futbalových internacionálov Tatrana Prešov Eduard Čabala a technický vedúci Anton Varga nominovali týchto hráčov: Laca, Dudáš Št. Varga, Džubara, Ľudovít Štefan, Ľuboš Štefan, Anton Kozman, Rudolf Pavlovič, Štefan Páll, Marián Semančík, Viliam Ľuberda, Pavol Vytykač, Marián Prusák, Jozef Dudič, Stanislav Baran, Ján Šoltis, Ján Molka, Václav Louma. Pražania nastúpili na zápas po zdržaniach cestou do Prešova rovno z mikrobusov. Vekovo mladší Prešovčania ich "nerozhýbanosť" využili na strelenie troch gólov. Výsledok duelu (4:3 pozn. autora) , ktorý viedli arbitri Havira, Benko a Klovanič, nebol ale vôbec podstatný. Futbalisti aj vo vyššom veku ukázali, že kedysi futbalový kumšt ovládali vo veľkom štýle. R. Pavlovičovi chýbal A. Kvašňák K najstarším na ihrisku patrili 79-ročný prešovský kapitán Rudolf Pavlovič a na druhej strane 73ročný Josef Vojta, strieborný z OH 1964 v Tokiu. "V októbri sa chystám sláviť osemdesiatku, ale ešte jeden polčas by som zvládol," zastrájal sa cez polčasovú prestávku R. Pavlovič. Na ihrisku sa jeden z najznámejšej bratskej dvojice futbalistov Tatrana stretol aj s voľakedy povestnou "žiletkou rudých" Josefom Vojtom. "Ój, to boli súboje. Vojta bol vari najväčším bojovníkom Sparty za našich čias. Na Letnej to riadne ´mydlil´. Spomínam si, že šrámy som od jeho kopačiek mal nielen ja, ale aj brat Laci. Keď ale prišiel do Prešova, požičané sme mu poctivo vracali... Teraz tu prišiel po rokoch. Zvítali sme sa ako starí kamaráti. Tak to bývalo. Na trávniku sme si nič nedarovali. Po zápase sme si ale mohli zájsť v pohode aj na pivko. Jedno ma však mrzí, že jubilea sa nedožil jeden z československých futbalových velikánov Andrej Kvašňák. Najmä po jeho prestupe z Košíc do Sparty som ho mal celú moju ligovú kariéru na starosti. Medzi sebou sme sa aj mastili, podpichovali, bojovali, ale vždy ostali féroví kamaráti. V roku 1948 sme vybojovali pre Prešov ligu. Hrali v nej nepretržite sedemnásť (!) rokov. V tomto sa Tatran vracia opäť medzi elitu. Určite tam patrí a nech tam vydrží čo najdlhšie." Dostal som, rozdal som S Rudolfom Pavlovičom sme sa zhovárali na domácej striedačke, s Pražanom Josefom Vojtom na hosťujúcej. Hoci rozhovor s každým sme začali z iného konca, obaja nezainteresovane vraveli v podstate o tom istom. "Dostal som, rozdal som," vyznal sa zo svojich futbalových zásad J. Vojta. "Neuznávam hráčov, ktorí si doma dovolia, a keď prídu vonku, zašívajú sa, uhýbajú súbojom. Nuž a z Prešovčanov mi najviac v pamäti utkveli bratia Pavlovičovci, či strelec ´Kajsi´ Petroš. S Lacom sme sa stihli vystriedať na vojne v ČH Bratislava, kam som prichádzal a on práve končil. Potom sme hrali za reprezentáciu v Pohári národov, predchodcu terajších ME v roku 1960 vo Francúzsku. Krásne spomienky, teším sa s oboma hlavne na pozápasové stretnutie." V Prešove nebol J. Vojta, už ani nepamätá kedy. Zato o postupe Tatrana vedel. "Prešov bol pár rokov niekde dole. To som celkom nechápal. Veď je to futbalové mesto, klub s úžasnou históriou. Gratulujem teda k jubileu a hlavne k postupu." Povestný prešovský betón Karol Dobiáš je stále známou futbalovou persónou. "Samozrejme, aj ja mám futbalový Prešov stále v živej pamäti. Veď som tu odohral rad zápasov za Trnavu, potom za Bohemku. A poviem, že sa mi tu hralo vždy ťažko. Vyhrať doma nad Tatranom, či ho obrať aspoň o bod, to už niečo znamenalo. Prekonať vtedy povestný ´prešovský betón´ nebolo ani na vlastnom ihrisku vôbec jednoduché. S Prešovčanmi sme ale v kontakte aj teraz. Stretávame sa na Vianočnom halovom turnaji v Prahe, na ktorý Tatran stále dotiahne jeho veľký fanda Milan Timoš. Ruda i Laciho Pavloviča na oslavách vidím. Nezahliadol som však ešte Jožka Bubenka, Mikiho Komanického, Jožiho Mačupu. Viem, že Prešov je tesne pred koncom už postupujúcim do najvyššej súťaže. Neregistroval som však fakt, že Prešov je z ligy už dlhých šesť rokov. Bol teda už najvyšší čas vrátiť sa. Je pekné, že sa to Tatranu podarilo pri príležitosti okrúhleho jubilea," poznamenal bývalý reprezentant K. Dobiáš. Zdroj: Korzár, 23.01.2008