Zomrel bývalý čs. reprezentant a prvý východniar v drese Sparty Praha, Ing. Ján Karel Človeka až zmrazí, keď počuje správu, že nás v krátkom čase opustila ďalšia futbalová legenda. V piatok 11. novembra, presne dva týždne po dovŕšení 81 rokov zomrel v prešovskom Dome dôchodcov bývalý čs. reprezentant Ing. Ján Karel. Obranca Slávie Prešov, Českých Budějovíc, pražskej Sparty, Dukly i Tatrana Prešov a na záver kariéry aj Jednoty Košice už nie je medzi nami. Odišiel navždy 47 dní po úmrtí svojho brata Jozefa, s ktorým často kráčali po rovnakej futbalovej púti. "Eči" ako Janka nazývali sa narodil 28. októbra 1924 v Udavskom. Ako študent prišiel do Prešova, kde po účinkovaní v úspešnom doraste Slávie dostal do rúk aj jej ligový dres. Po maturitách nasledoval svojho brata. Išiel tiež do Bratislavy, ale študovať architektúru. Iste, že ho tiež lákalo hrať v ŠK, kde už Jožko bol hviezdou a mal vyárendované miesto. Pri veľkej konkurencii sa však dostal iba do béčka, takže v rámci štúdia ohlásil prestup do pražskej Sparty. Aj tam však bolo kvalitných hráčov neúrekom, takže so známym trénerom čs. úspechov Rudolfom Vytlačilom cestoval pravidelne do mesta Budvaru. V drese tohto mužstva začal žiariť natoľko, že ho tréner František Sedlacsek povolal späť, lebo potreboval ambiciózneho útočníka vedľa starnúceho reprezentanta Říhu. Hral s ním v útoku v roku 1949 celú jar, ale potom už dostával šancu ako stredný obranca vo WM systéme , ktorý zavítal aj na Letnú. Na tomto štadióne nastúpil 27. augusta 1949 na 123. derby pražských "S" Sparta Slavia. Do hľadiska prišlo 25 tisíc divákov, pred ktorými rozhodca Karas odpískal päť gólov v sieti zošívaných, takže rudí vyhrali 5:0 v zostave: Roček Senecký, Menclík Koubek, Ján Karel, Ludl Kokštein, Bílek, Cejp, Říha, Střela. "Eči" zažil vydarený ročník, veď zo 48 zápasov Sparty odohral 31 a bol jej deviatym najvyťaženejším hráčom v súťaži, v ktorej skončila na 2. mieste. Pri posiedkach s priateľmi priznával, že pôsobenie v Čechách mu dalo veľa. Hoci tam nebol dlho, rád si spomínal na roky vo farbách tohto velikána. "V Sparte si ma vážili, oceňovali môj prístup k príprave, či zápasom. Tréning v tomto prostredí znamenal voľnosť, nijaké tvrdé metódy. Hráčov viedli k tomu, aby oni sami tvorili. Tréner nám dôveroval, mne to ohromne imponovalo. Ale ja som bol iný, ako oni, a do ich hry som, myslím pasoval." Medzitým už Prešov postúpil pod vedením Františka Sedlacska po prvý raz do I. ligy. Funkcionári zahrali i na citlivú strunu Jána Karela, ktorý sa vrátil domov na jar v roku 1950. To už z miestnej Sparty bola Dukla. V nej sa zvítal so starými známymi, ba na sklonku roka ho nasledoval s čerstvým titulom inžiniera aj jeho brat Jozef. Mužstvo sa po premiére, keď skončilo ôsme, zlepšilo o dva stupienky, a pod taktovkou hrajúceho trénera Jozefa Karela pripravovalo favoritom často nepríjemné šoky. "Eči" sa po návrate pevne usadil v strede obrany, vlastne kým neodišiel do Košíc, nevynechal ani jedno stretnutie v drese Tatrana. Hral výborne, takže hoci Prahu už dávnejšie opustil, ostal v centre pozornosti vari ešte viac, než počas pobytu na Letnej. Pritom to nebolo také jednoduché, pretože ako profesor na priemyslovke mal svojich povinnosti a starosti dosť. A predsa... Tréner Karol Borhy z plejády vtedajších vynikajúcich stredných obrancov si nevybral na kvalifikáciu MS 14. júna 1953 v Prahe proti Rumunsku Vičana, Marka, ani Pluskala, alebo Koubeka, ale práve jeho. Naši vyhrali 2:0 a vstúpili do bojov o letenky na MS 1954 vo Švajčiarsku úspešne. Potom hral vo víťaznom dueli 2:1 proti Bulharom v Sofii a napokon 20. septembra 1953 v Prahe, kde ČSR triumfovala nad Švajčiarskom 5:0. Zaujímavé je, že za čias Karelovcov Prešovu pád do nižšej súťaže nikdy nehrozil. "Eči" bol skalou často nedobytnej obrany, ktorý mal v sebe, vrátane myslenia a prehľadu všetko, čo hráč na takomto poste potrebuje. Preto o ňom hovorievali, že bol skvelým režisérom obrannej pasce. Na jar 1957 prestúpil za bratom Jozefom, ktorý už iba v role trénera sa usiloval vrátiť ligu Košiciam. Do postupovej mozaiky prispeli obaja, takže pre zmenu Karelovci leštili futbal v Jednote. Mal však už 35 rokov a čas velil skončiť na štvrtom vrcholnom domácom bojisku. Z dňa na deň si to začal viac a viac uvedomovať, a tak po bezgólovej remíze s neskorším majstrom Spartakom Hr. Králové padlo aj jeho definitívne rozhodnutie. Futbal bol jeho veľkou láskou. Nemohol sa s ním z večera na ráno rozlúčiť. Nejaký čas pomáhal Michalovciam, potom rok Bardejovu, až nakoniec začal pre Tatran vychovávať nové nádeje. Päť rokov v takejto role nevyšlo nazmar. Hráči Ján Medviď, Igor Novák, Čabala, Onufrák, Mačupovci a ďalší zásluhou jeho rukopisu priniesli na vrcholnú scénu nové oživenie. Taký bol teda "Eči" ako hráč a mládežnícky tréner. Dnes o 12. hodine bude s ním v prešovskom Dome smútku posledná rozlúčka. Česť jeho pamiatke! Zdroj:Korzár, 15.11.2005 Zomrel Ján Karel (jac) - V piatok dotĺklo srdce jednej z legiend prešovského futbalu Ing. arch. Jána Karela. Ján Karel sa narodil 28. októbra 1924 v obci Udavské v okrese Humenné. Po maturite rok obliekal dres ŠK Bratislava, počas štúdia na Vysokej škole architektúry a pozemného staviteľstva Karlovej univerzity v Prahe hral za Spartu Praha a ŠK České Budějovice. Od roku 1950 do roku 1956 bol pilierom zadných radov Prešova, pre zranenie kolena vynechal len jedno ligové stretnutie. V Tatrane odohral mnoho nezabudnuteľných zápasov. Na sklonku aktívnej činnosti hral tri roky za Jednotu Košice, potom ako hrajúci tréner v Michalovciach. Pod jeho trénerskou rukou v rokoch 1962 až 1967 vyrástli v doraste Tatrana špičkoví prvoligoví hráči Igor Novák, Čabala, Mačupa, Semančík, Onufrák, J. Medviď a mnohí ďalší. Darilo sa mu aj v reprezentácii Československa. Ján Karel odišiel do dôchodku po štyridsiatich rokoch vyučovania na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Prešove. Posledná rozlúčka s Ing. arch. Jánom Karelom bude dnes od 12. h v prešovskom Dome smútku. Česť jeho pamiatke! Zdroj:Prešovský večerník, 15.11.2005 Prešov sa včera rozlúčil s Ing. arch. Jánom Karelom Skala nedobytnej obrany Rodina, priatelia, známi a športoví priaznivci sa včera v Dome smútku rozlúčili s Ing. arch. Jánom Karelom, dlhoročným prešovským futbalistom i trénerom, ktorý zomrel minulý piatok vo veku 81 rokov. Spomedzi nás odišla ďalšia z futbalových legiend z éry bývalého Česko-Slovenska... Bolo to že slávy, keď sa Prešovu podarilo si prvýkrát vybojovať postup do najvyššej československej súťaže. Súčasne však miestnym funkcionárom pribudli na čelách vrásky, lebo mužstvo potrebovalo aj posily. Ján Karel sa funkcionármi nenechal dlho prehovárať a vrátil sa tam, kde žal úspechy v dorasteneckom celku Slávie Prešov (po maturite rok hral za ŠK Bratislava, počas štúdií na Vysokej škole pozemného staviteľstva Karlovej univerzity v Prahe za miestnu Spartu a za ŠK České Budějovice). Je to na neuverenie, možno je to dodnes neprekonaný československý rekord, pretože od januára 1950 až do jesene 1956, keď Ján Karel obliekal prvoligový dres Prešova, vynechal počas týchto siedmich rokov iba jeden ligový zápas (zranenie kolena). Podľa štatistických údajov ich bolo presne 146. Eči, ako ho spoluhráči a priatelia familiárne volali, bol skalou nedobytnej obrany, ktorá mala veľký podiel na vtedajších úspechoch mužstva v prvej lige. Ján Karel aj po návrate do Prešova bol vynikajúcim obrancom, ktorý si svojimi výkonmi doslova pýtal pozvánku do reprezentácie. Žiaľ, realita bola taká, že Prešov nielen geograficky bol ďaleko od Prahy... Do reprezentácie nastúpil ako hráč s poradovým číslom 290 a svoj debut prežil 14. júla 1953 v Prahe, keď tím Česko-Slovenska v kvalifikácii na majstrovstvá sveta porazil Rumunsko 2:0. Ján Karel potom reprezentoval ešte dvakrát - ČSR vyhrala 6. septembra 1953 v kvalifikácii na majstrovstvá sveta v Sofii nad Bulharskom 2:1 a o dva týždne v stretnutí Medzinárodného pohára Dr. Geröa rozdrvila Švajčiarsko 5:0. Ján Karel ako jeden z mála reprezentantov všetky svoje štarty oslávil víťazstvami s celkovým skóre 9:1. Vždy na poste stredného obrancu, vždy s Karlom Šafránkom a s Ladislavom Novákom z Dukly Praha, pričom v dueli so Švajčiarmi ho v 46. minúte vystriedal Žilinčan Anton Kopčan. Ján Karel sa tak po útočníkovi Ladislavovi Pavlovičovi a obrancovi Františkovi Semešim stal tretím reprezentantom Česko-Slovenska priamo z prešovského dresu (Tatran). Rodák z obce Udavské v okrese Humenné v dorasteneckom celku Slávie Prešov (majster Slovenska) ukázal svoj talent ako vitálny útočník. Nové vlastnosti v ňom objavil až tréner Rudolf Vytlačil, ktorý ho v Sparte Praha zaradil do stredu obrany. Tento post mu potom patril i v reprezentácii, v prešovskom drese i v drese Jednoty Košice, ktorej pomohol vybojovať prvú ligu a v susednom meste odohral ešte jednu, svoju poslednú sezónu aktívnej kariéry. Andrej Petruš Zdroj:Prešovský večerník, 16.11.2005