Obrázok Popis
Potomkovia tých, čo sa na konci uplynulého storočia prví u nás zbližovali s futbalovou loptou, obnovili r. 1920 činnosťou ETVE Prešov. Ako člen MLSz patril ETVE do košického okresu a márne sa usiloval v majstrovskej súťaži predstihnúť košických súperov, predovšetkým KAC. Nepodarilo sa mu zopakovať úspech z r. 1908, keď bol majstrom severného okresu uhorského MLSz. Na snímke mužstva zo začiatku dvadsiatych rokov by nás mohol upútať klubový znak, pozostávajúci z troch iniciálok "E" vo forme trojuholníka, z ktorého sa dá vyčítať skratka ETVE. Klub sa už síce volal PTVE, ale znak ostal pôvodný. Iba brankár mal už na drese vyšité PTVE.
Obyčajne to bolo tak, že robotnícky športový klub - a po prevrate ich vzniklo na Slovensku dosť - sa veľmi ťažko prebojúval k úspechom a uznaniu i obľube medzi občanmi v meste, kde existoval aj meštiansky klub. Zatiaľ čo ten žil z priazne spoločensky i politicky vplyvných i zámožných obyvateľov, proletársky spolok sa vzmáhal iba z nadšenia a obetavosti svojich členov. Tak to vyzeralo aj v Prešove, s tým rozdielom, že tým s pokrokovým názvom Törekvés (Snaha), založený v r. 1920, po 6 rokoch úsilia porazil tradičný PTVE a postupne nadobúdal lepšie meno v majstrovskej súťaži MLSz i v širokej športovej verejnosti. Jedni z prvých obliekali dres s červenou hviezdou: (zhora zľava) Grün, Čanda, Bodnár, Samet, Rubin, Ševčík, Weiss, Kostelník, Tuschl, Löwy
Nové iniciálky so starým znakom sú na klubovej vlajke v rukách funkcionára PTVE Prešov pred nejakým stretnutím r. 1928. Prvý hráč pri funkcionárovi bol hosťujúci vojak, ktorého meno sa nezachovalo. Ďalšími boli Prešovčania: Kolenka, Timko, Löwy, Jakubčo, Pčelár, Göndör, Prečina, Roth, Lukáč a brankár Štahurovský. Onedlho k nim pribudli Fleischer, Bihary, Sokáč, Sukovský, Podhajecký, Dubay a Komanický. Z hráčov na fotografii sa futbalovo najvyššie dostal Dezider Lukáč, ktorý r. 1935 bol členom I.ČsŠK Bratislava, ale pri veľkej konkurencii sa nemohol v mužstve nadlhšie udržať. Platným bol však potom v mužstve prešovskej Slávie.
V tridsiatych rokoch mal už prešovský Törekvés povesť dobrého mužstva, v košickom okrese MLSz obsadil r. 1931 druhé miesto za KAC-om. Vďaka dobrej práci s mládežou nemal nijaké problémy s doplňovaním mužstva, no mnohých talentovaných chlapcov neudržal, zlákali mu ich do iných klubov, aj do mestskej Slávie. Z prespektívneho hľadiska bolo by bývalo iste prospešnejšie, kedy sa boli obidva kluby maďarského zväzu, PTVE i Törekvés, zlúčili so Sláviou, veď aj tak prevažnú väčšinu ich hráčov tvorili Slováci. No rozpory sa nedali odstrániť. Roku 1931 viedol M. Weitzenhofer týchto hráčov Törokvésu: Š. Fábian, Vozárik, Čepela, J. Fábian, Adamčák, Alexovič, Tomáš, Svatoň, Knap, Koller, Kohymayer. Hrali v dresoch s čierno - červenými štvorčekmi.
Prešovský futbal vzbudil väčšiu pozornosť až začiatkom štyridsiatych rokov predovšetkým úspechmi dorastencov ŠK Slávia. Dlhoročný výborný hráč Emil Bihary (1910 - 1976) našiel zaľúbenie v práci s mladými futbalistami a doviedol ich k trom titulom majstrov Slovenska. Víťazné mužstvo z r. 1941: Bod, Šimanský, Čačko, Danko, Bojtin, J. Steiner, Illéš, F. Kušnír, Uliáš, Kručay a V.Kušnír. Za dobrú reprezentáciu Prešova dostali chlapci na dresy znak mesta.
Dorastenci Slávie Prešov po získaní tretieho titulu r. 1942:(zhora zľava) Kaššay, Čačko, Uliáš, Ján Karel, Keda, Kvál, Šimanský, tréner E. Bihary, vedúci mužstva Gustav Argaj, Bod, Krutý, Bielik, Letkovský, Adam a Golec. Ku všetkým 3 titulom prispel nejlepší strelec mužstva Gejza Šimanský, ktorý sa onedlho uplatnil rýchlosťou i streľbou v mužstve dospelých doma i v Bratislave a v reprezentácii ČSR. Mimoriadny talent rozvinuli aj jeho spoluhráči: šikovné krídlo Miroslav Daňko, spoľahlivý obranca Jozef Šteiner a priebojný útočník František Kušnír doma, v Košiciach i v Bratislave a všestranný Ján Karel hlavne v pražskej Sparte.
ŠK Slávia Prešov už od svojho vzniku v r. 1931 túžil preniknúť medzi najlepšie mužstva na východnom Slovensku. Konečne r. 1938 vyhral majstrovskú súťaž I. triedy a potom aj kvalifikačný turnaj o postup do divízie. V rozhodujúcom zápase prehrávala síce Slavia v Chuste s domácim ŠK Rus' 0:2, ale napokon zvíťazila presvedčivo 7:3. Mala vtedy hráčov: Pekárik, Bihary, Čepela, Hajduk, Senderský, Tomáš, Škovira, Podhajecký, v drepe Hladoník, Lukáč a brankár Dolhy. Patril k nim aj skúsený centerhalf Grobár. V divízii zohrala však Slávia len dva zápasy, doma prehrala s KAC Košice 2:3 a v Spišskej Novej Vsi s AC 3:4. Potom divízia zanikla.
Hoci v Prešove mali dostatočne kvalitný hráčsky káder, výkonnosť mužstva Slávie v slovenskej lige bola veľmi kolísavá. Po vcelku úspešnej jeseni 1939 nasledovalo jarné ochabnutie, vystriedané v ročníku 1940/41 vzostupom a viacerými úspechmi. Patrilo k nim aj druhé ligové víťazstvo nad ŠK Bratislava rovnakým výsledkom 3:2. Vedúci mužstva J.Hedera (prvý zľava) staral sa o hráčov: Grobára, Tomáša, Kuchárka, Senderského, Rusnáka, Hajduka, Pláňovského, Pekárika, Makucha, Makaru, Šitára, Biharyho aj o Olejníka (bol výborným hokejistom). Do mužstva postupne pribudli Madarašši, Štrbák, Kalapoš, Hladovník, Kassay, bratia Steinerovci a Šimanský, ibaže úspechov bolo menej. Naopak, Slávia utrpela ťažké prehry na Tehelnom poli, v Trnave a v Trenčíne a revanšovala sa len Trenčínu v máji 1944 nákladom 7:0, takže vyššie než na 8.miesto sa dokonca svojej účasti v lige nedostali.
Ladislav Pavlovič vo svojom predposlednom zápase v reprezentačnom drese proti Rumunsku nedal gól. Hoci vždy hral s veľkým úsilím, v reprezentácii sa strelecky neuplatnil, v štrnástich stretnutiach len dva razy opravil skóre. V lige za 16 rokov prinútil brankárov 164 ráz pozrieť smutne do siete. Právom sa zapísal ako prvý slovenský futbalista do Klubu ligových kanonierov.
K mužstvám pražskej Sparty, bratislavského Slovana a pražskej Dukly, ktoré nepostihol zostup z ligy, patrili od svojho vstupu do najvyššej súťaže roku 1950 aj futbalisti Prešova. Udržali sa v nej šestnásť ročníkov. Dvakrát skončili na 4. mieste, raz na treťom a v ročníku 1964/65 dokonca na druhom. Úspech dosiahli pod vedením trénera Jozefa Steinera títo hráči: Holeš, Gavroň, Bomba, Rias, Obert, Pál; Grančík, Kozman, Štefan, Milko, Petruľak. V nasledujúci rok však z ligy vypadli.
Prešovčanom trvalo tri roky, kým sa vrátili do I.ligy. Napodiv s trénerom Milanom Moravcom vyšvihli sa v ročníku 1972/73 hneď na druhé miesto. Ale znova sa im toto umiestnenie stalo osudným - o rok museli ligu opustiť. Keď boli druhý raz druhí (zhora zľava): Komanický, Semančík, Škorupa, Čabala, Mačupa, Kontír, Štepánek, tréner Moravec, Petroš, Bubenko, ěrveňan.
K popredným slovenským dorasteneckým centrám patril aj Tatran Prešov. Slovenské primáty vyhral v rokoch 1959, 1967, 1978 a 1984, ale vtedy v rozhodujúcom súboji nemal šťastie proti majstrom Čiech a Moravy. Káder majstra Slovenska z roku 1984 predstavovali: vedúci Tarkovič, tréner Majer, asistent trénera Komanický, Sokol, Jozef Aštary, Adamčík, Dedina, Poláček, Fojtíček, lekár MUDr.Struk, Sopko; v drepe: Kočerha, Buzek, Daňko, Kolesár, Vytykač, Ander, Babinčák, Pospíšil.
Široká dorastenecká základňa prešovského tréningového strediska mládeže mala roku 1984 aj vysokú kvalitu - mladší dorastenci Tatrana Prešov vyhrali tiež titul majstra SSR. Zaslúžili sa o to: (zľava v hornom rade) Kríž, Velecký, Čmilanský, Oriňák, Dzurja; (v strednom rade) Karaffa, Fatľa, Liba, Matta, Hartl, Skalka, tréner Pinka; (v drepe) Spišák, Adam, Kaľaček, Šeba, Jozef Aštary.
Víťaz Slovenského pohára žiakov roku 1986 Tatran Prešov: (zľava stojaci): Štofan, Kočš, vedúci Plančár, Gajdoš, tréner Fabián, Rusinko, Baran; (kľačiaci) Varga, Timko, Gábor, Adamčo, Höger, Bednár, Ferenc. Na fotografii chýbajú Kaščák, Gašperík, Karpaty, Partila, Plančár.
Prvý titul dorasteneckého majstra ČSSR vybojovali chlapci Tatrana Prešov roku 1986: (v hornom rade zľava) Cyril Adam, Zdeněk Hartl, Martin Valecký, Norbert Oršulák, Marek Tarčák, Peter Andraščík, Ján Karaffa; (v strednom rade) vedúci Štefan Tarkovič, lekár MUDr. Ivan Struk, Richard Oriňák, Pavol Spišák, Vladimír Dzuraj, Jozef Aštary, Ladislav Adamčík, asisten trénera Mikuláš Komanický, tréner Peter Majer; (v dolnom rade) Miroslav Jantek, Marián Skalka, Rudolf Matta, Peter Kríž, Peter Čmilanský, Anton Klaček
Tatran Prešov(1987) V hornom rade: (zľava) Ľuboš Štefan, Jaroslav Paňko, Stanislav Poláček, Jozef Aštary, Peter Čmilanský, Rudolf Matta, Ján Molka, v strednom rade: lekár MUDr. Ján Mirilovič, Miroslav Labun, Marián Jozef, Karol Korpáš, vedúci mužstva Štefan Tarkovič, Miroslav Kováš, Ján Semančík, Jaroslav Zajac, Dušan Uškovič, masér Jozef Bodocký, v dolnom rade: Jaroslav Rybár, Pavol Stričko, asisten trénera Eduard Čabala, tajomník odielu Ladislav Dvorščák, tréner PeadDr. Peter Majer, Vladimír Gombár, Jozef Talášek.
Mužstvo ŠK Sparta Prešov, ktoré v roku 1949 vyhralo D skupinu krajinskej súťaže a postúpilo do prvej čs. ligy. Stoja zľava: Eduard Ciulis, Rudolf Pavlovič, František Kušnír, František Semeši, Jozef Kuchár, Jozef Kováč, funkcionár Jozef Ondrejka, Ladislav Pavlovič, Ladislav Kassay. V podrepe zľava: funkcionár Štefan Kašprišin, Andrej Šitár, František Kukura, Ján Sabol a funkcionár Jozef Dadej.
Tatran Prešov - 1965
Jedenástka snov - najlepší prešovskí futbalisti v ankete čitateľov Prešovských novín pri príležitosti 85. výročia organizovaného futbalu v Prešove. Stoja zľava: František Semeši, Jozef Bomba, Ján Karel, Alexander Felszéghy, Jozef Kuchár, Gejza Šimanský, v podrepe zľava: Július Holeš, Vladimír Rusnák, Igor Novák, Ladislav Pavlovič, Karol Petroš.
Dukla CSSZ Prešov
Mužstvo ETVE Prešov, ktoré v roku 1904 v rumunskom Arade získalo titul Uhorska v hre s tzv. ušiakovou loptou. Odborníci sa prikláňajú k názoru, že tento tím bol po doplnení prakticky totožný s futbalovým mužstvom. Prvý zľava v hornom rade František Pethe, iniciátor prvého futbalového stretnutia v Prešove.
Törekvés Prešov v rokoch 1930/1931.
Tím PTVE Prešov v roku 1927
Mužstvo Sparta Dukla Prešov v roku 1950 pred jedným zo stretnutí prvej čs. ligy na svojom štadióne (vpravo kapitán Jozef Kuchár).
Výmena vlajok kapitánov pred stretnutím Stredoeurópskeho pohára medzi Tatranom Prešov a Calcio Como (Taliansko) 4:1 v novembri 1980.
Tatran Prešov pred posledným zápase I. čs. ligy so Spartou Praha.
V roku 1958 v Dunajskom pohári Tatran Prešov porazil Partizan Belehrad 4:1.
Tím Tatrana Prešov v ročníku 1964/1965
Törekvés Prešov
Jozef Bomba - Vynikajúci krajný i stredný obranca, hráč Tatrana Prešov, kam prišiel z Bardejova.
Strelec 1000. gólu Tatrana v I. čs. lige - Dušan Uškovič (Prešov - Ostrava 1:0).
Prvým profesionálnym futbalistom z Prešova sa stal brankár Jozef Keller, ktorý prestúpil do Slovana Ostrava v roku 1936. Z prvého platu zakúpil pre svoje bývalé mužstvo Törekvés (Snaha) kompletný futbalový výstroj, ktorý prežil desaťročia
Kráľ ligových strelcov Karol Petroš
Strelecký rekord I. čs. ligy drží útočník Tatrana Prešov Alojz Martinček, ktorý v nedeľu 8. mája 1961 dal šesť gólov Slovanu Nitra (8:1)
Mikuláš Komanický
Ladislav Pavlovič - Futbalová rodina si ho pamätá ako klasické pravé krídlo s vynikajúcou chuťou do hry, s kľučkami a výbornou streľbou. Prvú ligu hral 17. rokov, okrem vojenskej služby strávenej v Červenej hviezde vždy za Tatran. Roku 1961 sa delil o titul kráľa strelcov s Rudolfom Kučerom, v roku 1964 už s nikým. Reprezentačný dres obliekol 14 ráz. Pri založeni Klubu ligových strelcov dostal od redakcie Gólu odznak číslo 4, nastrieľal spolu 164 gólov! Hráčsku kariéru skončil až v štyridsiatke, potom sa stal trénerom mládeže. K 50-ke dostal titul vzorný tréner.
Ladislav Pavlovič (s č. 7) z Tatrana Prešov strieľa tretí gól v zápase Pohára národov ČSR - Írska republika 4:0. Štadión Slovana na Tehelnom poli v Bratislave, 10. máj 1959.
Ladislav Pavlovič dal prešovským farbám zbohom v roku 1966, keď sa v Prešove na jeho počesť odohral duel medzi bývalými reprezentantmi ČSSR a Honvédom Budapešť.
Laco Pavlovič, dvojnásobný kráľ ligových strelcov
Gejza Šimanský- tento rodák z východného Slovenska (Sečovce) začal s organizovaným futbalom v Prahe, kde chodil do školy. Hrával ľavé krídlo za Rapid Vinohrady, ktorý vychoval pre časkoslovenský futbal veľa nádejných hráčov. Gymnázium navštevoval v Prešove a najkrajšie dorastenecké roky prežil v miestnej Slávii, ktorej pomohol získať titul majstra Slovenska. V devätnástich rokoch dostal príležitosť i v ligovom mužstve, ale vysokoškolské štúdia ho zaviedli do Bratislavy, kde vyrástol na hráča madzinárodného formátu. Zo začiatku tvoril obávanú ľavú stranu útoku so Šubertom, neskôr s Preisom. Za reprezentačné mužstvo zohral pätnáť zápasov a dal v nich sedem gólov.
Jozef Bomba (1939), jeden zo série výborných obrancov z východného Slovenska, rýchly a obratný, nastúpil v 266 ligových zápasoch v mužstvách Tatrana Prešov a VSS Košice. Roku 1964 obliekol aj dres UEFA v mužstve Európy proti Škandinávii v Kodani.
Jozef Karel - v máji 1965 ho France Footbal zaradil medzi 20 najlepších futbalistov za posledných 20 rokov
Energiu a húževnatosť z hráčskej aktivity zachoval si Jozef Karel aj v trénerskej činnosti. Vďaka týmto vlastnostiam naučil svojich hráčov za desaťročného pôsobenia v Tatrane Prešov taký dôsledný defenzívny spôsob hry, že neraz boli proti nemu bezbranné aj mužstvá s najschopnejšími útočnikmi. Dobrú trénersku prácu odviedol aj v košickej Jednote, v Trebišove, v Kuvajte a v Kostarike.
Karol Petroš (1931) z Prešova v ročníku 1962/63 zaznačil 19 gólov strelami z rozličných vzdialeností.
Ladislav Pavlovič (1926) z Prešova vyhral v roč. 1960/61 spolu s Rudolfom Kučerom z Dukly so 17 gólmi a v roč. 1963/64 bol prvý sám s 20 gólmi. Zrodil ho typický prešovský systém na protiútoky. Unikal pred faulami odzadu, ku ktorým sa súper jeho rýchlosťou a prešibanosťou spravidla ani nedostal, iba ak v pokutovom území...
Prvý futbalista čiernej pleti v drese Tatrana - Kennedy Chihuri zo Zimbabwe (1994)