HODNOTENIE ÚČINKOVANIA V TATRANE PREŠOV: Zhodnotiť moje posobenie v Tatrane Prešov sa nedá len pár slovami. Na začiatok by som povedal, že som moc šťastný, že mi v Prešove dali šancu, verili mi i keď som nebol nejako známy a pomohli mi splniť sen, že sa zo mňa stane futbalista. Keď mi vyšiel prvý článok v Korzári - super pocit. Je to krásne, keď sa človeku splní sen... Na začiatku môjho pôsobenia som bol milo prekvapený partiou, aká vtedy v Prešove bola. Nikdy som nezažil niečo také a neviem, či niekedy ešte zažijem. Chalani mi moc pomohli, hlavne Lukáš Hricov, Jupi (Jaworek) či Fero Dzuríček. Prvé mesiace som bol skutočne šťastný, pretože som mal priestor úplne celý sa oddať futbalu a bolo to na mojich výkonoch vidieť. V sezóne 2003/2004 sme dosiahli naozaj pekné výsledky a konečné tretie miesto za Ličartovcami, ktoré nás predstihli len o skóre. Na mladý tím, pred sezónou považovaný za outsidera, to bolo výborné umiestnenie.
Posledný polrok v Prešove bol pre mňa nie príliš vydarený, tak ako pre celý tím. Klub začali trápiť problémy a viacerí hráči to ťažko niesli, takže sa to prejavilo aj na pohode v kabíne. Ja som sa trápil s bolesťami v slabinách, neprikladal som im ale nejakú väčšiu vážnoť, čo sa mi asi aj vypomstilo. Potrebný bol operačný zákrok. Vtedy sa o mňa naozaj ako o syna postaral klubový lekár MUDr.Mirilovíč, ktorému by som aj prostredníctvom tejto stránky chcel veľmi poďakovať za ochotu a nezištnú pomoc.
Čierna škvrna môjho účinkovania v Prešove však prišla ešte pred operáciou vo forme listu o rozhodnutí o predčasnom ukončení zmluvy s FCT, ktoré mi vtedajší predstavitelia poslali na adresu môjho trvalého bydliska
u
rodičov. Ako dôvod sa v liste píše "po rozhodnutí trénera". Takže list už
bol na ceste a ja som ešte týžden chodil na tréningy mužstva a nikto zo
zodpovedných mi nedokázal povedať do očí, čo sa deje. V tomto ma dosť
sklamal vtedajší tréner Komanický. To by som možno ešte prekúsol, ale podľa
mojej zmluvy bola táto výpoveď neplatná, čo zodpovední určite vedeli a
takto sa ma pokúšali oklamať. Bol som naozaj veľmi sklamaný z postoja
celého vedenia Tatrana a rozhodol som sa po operačnom zákroku odísť z
Prešova. Tak som sa dostal do Báču, kde som zostal jarnú časť sezóny
2004/2005.
V Prešove ale i tak zostala časť mojhô srdca, preto som zo záujmom sledoval
pomery v Tatrane a bol som veľmi rád, keď sa klub dostal z ťažkostí a
stabilizoval sa, vymenilo sa vedenie klubu, na ktoré som mal skutočne ťažké
srdce. Preto som aj prišiel na letnú prípravu s radosťou a chuťou, mysliac
že moje pôsobenie v Prešove bude znova pokračovať. Nový tréner Horný
predčil moje očakávania svojou nielen profesionálnou ale aj ľudskou
kvalitou, takisto asistent pán Rybár. Milo ma prijali i noví hráči v Tatrane
Almir Gegič, staronový Vlado Staš, spoznal som posily Vlada
Zlackého, Vlada Helbicha, Mareka Andraščíka, ktori su veľmi dobrí nielen
futbalisti ale aj ľudia. Ale nakoniec som si vybral cestu štúdia na vysokej
škole v BA, na ktorú ma dosť nečakane prijali, takže som sa dohodol s
vedením Tatrana na hosťovaní v treťoligovom Rapide Bratislava. S viacerými
chlapcami som v častom kontakte a sledujem nielen výsledky FCT, ale aj túto
webovú stránku, ktorá sa mi mimochodom veľmi páči, len tak ďalej. FANÚŠIKOVIA TATRANA:
Čo sa týka fanúšikov FCT stretol som sa s málom z nich. Kontakt medzi nimi
a nami hráčmi sa mi vždy zdal nedostatočný. Možno za to môže skutočnoť, že
nemajú nejaký registrovaný fanclub, že sa nejako nezhromažďujú. Dúfam, že
hovorím za všetkých hráčov, že každý z nich by rád prišiel na nejakú besedu
alebo na také niečo, keby to bolo dobre organizované a oficiálne. Možno by v
tomto smere mohlo zapracovať aj vedenie a vytvoriť podmienky na vznik a
vývin oficiálneho fanclubu.
Ak môžem povedať jeden zážitok s fanúšikom, na ktorý asi nezabudnem: Pred
nejakým zápasom som sa rozcvičoval ako nahradník pri rohovej zástavke
oproti hlavnej tribúne. Pri plote stál jeden starší pán, prihovoril sa mi a
opýtal sa, prečo nehrám. Veľmi ma to potešilo a povzbudilo. Pozdravujem toho
pána, ak sa spoznáva....(fanúšikovia, tak málo nám stačí vašej podpory...)
Rad by som pozdravil aj malých chalanov, ktorým som dal v Prešove prvý
autogram v živote. Sice ani nevedeli, ako sa volám, ale potešilo to...:) NOVÉ VEDENIE :
Ako som už písal, s veľkých záujmom sledujem smerovanie FCT a som si istý, že nové vedenie, ktoré sa vytvorilo privedie klub k vytúženému postupu. S pánom Bogdanovským a Kačmárom som sa rozprával, sú to podľa mňa správni a rozumni ľudia. Držím im palce. Takisto trénerovi Rybárovi a novému asistentovi Karaffovi, o ktorom som počul samé pozitívne reakcie. Tento ročník bude veľmi náročný, ale verím, že sa to Tatranu podarí.
MOJE NOVÉ PÔSOBISKO:
Moja futbalová púť teda pokračuje v klube FK Rapid Bratislava. I keď som sa rozhodoval, či zostanem v Báči, kde som mal stabilné miesto, prednosť
dostala škola a hlavne tréningové podmienky v Rapide. Pri tejto
príležitosti musím povedať, že si vysoko cením seriózne jednanie manažéra
Rapidu pána Czinegeho, ktorý mi dal priestor na rozmyslenie až do samotného
konca prestupového obdobia. I keď bolo dosť náročné zvyknúť si na nových
spoluhráčov a štýl hry, ktorý sa mužstvu pokúša vštepiť tréner Schwarz, po
mesiaci hernej aklimatizácie som myslím pomohol Rapidu k vyrovnaným a
víťazným výsledkom. Momentálne sme na druhom mieste za Slovanom"B", s ktorým
sme prehrali hneď prvý zápas sezóny, kedy sa pod výsledok značnou mierou
podpísala naša nezohratosť. Je zrejmé, že čo sa kvality tretej bratislavskej
ligy týka, zaostáva, takže musím vynaložiť množstvo koncentrácie a
sebakontroly. Čo ma teší a čo bude určite zaujímať i fanúšikov FCT, v
bratislavskej Stein lige som sa stretol i s mladíkmi, ktorí mi boli známi z
mládežníckych kategórií Tatrana a robia Prešovu dobré meno. SNY A CIELE:
Ako každý futbalista mám aj ja svoje ciele a sny, ktoré by som niekedy rád
premenil v realitu. Pár sa mi ich skutočne splnilo práve v Prešove, čo som
moc rád. Momentálne by som rád zvyšoval svoju výkonnosť a verím, že môj
veľký životný sen, Slovan Bratislava, nezostane len sen. Robím pre to všetko
a verím, že si ma niekto všimne. Na Slovensku nemám iný cieľ. Chcel by som
hrať za Slovan, pretože tomu patrí po Prešove druhá polovica môjho
srdca. Všetko však záleží od mojej výkonnosti a viery. ČO MÁM NA SRDCI:
Na záver by som zopakoval, som skutočne rád, že som bol aspoň takú chvíľku súčasťou najstaršieho klubu na Slovensku, Tatran Prešov sa stal mojou súčasťou, spoznal som mnoho ľudí, na ktorých nezabudnem. Rád by som špeciálne pozdravil masérov Tatrana Čuchranovcov, ktorých mám moc rád, ďalej spoluhráčov Jupiho, Dzura, Vila, Vladov, Almira, priateľov, spolužiakov a v neposlednom rade i fanúšikov Tatrana... Viem, že väčšina na mňa zabudne, no ja nezabudnem nikdy...
Filip Húšťava
Team 1fctatran.szm.sk (Dudelandz & Tino) ďakujú Filipovi Húšťavovi a želajú mu veľa šťastia v budúcom športovom aj osobnom živote.
foto: Korzár, Róbert Sándor (Filip7.jpg a Filip8.jpg)